[{"data":1,"prerenderedAt":158},["ShallowReactive",2],{"post-es-manfred-mohr-pionero-del-arte-por-ordenador":3,"translation-es-manfred-mohr-pionero-del-arte-por-ordenador":157},["Reactive",4],{"id":5,"date":6,"date_gmt":7,"guid":8,"modified":10,"modified_gmt":11,"slug":12,"status":13,"type":14,"link":15,"title":16,"content":18,"excerpt":21,"author":23,"featured_media":24,"comment_status":25,"ping_status":25,"sticky":20,"template":26,"format":27,"meta":28,"categories":29,"tags":31,"class_list":33,"_links":41,"_embedded":82,"tagsResolved":143,"translations":144},529,"27. 03. 2016","2016-03-27T00:00:00",{"rendered":9},"https:\u002F\u002Fjakubferenc.cz\u002Farticle\u002Fmanfred-mohr-prukopnik-pocitacoveho-umeni","2025-07-05T13:41:26","2025-07-05T11:41:26","manfred-mohr-prukopnik-pocitacoveho-umeni","publish","post","https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fmanfred-mohr-prukopnik-pocitacoveho-umeni\u002F",{"rendered":17},"Manfred Mohr: průkopník počítačového umění",{"rendered":19,"protected":20},"\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Německý umělec Manfred Mohr patří k prvním průkopníkům počítačového umění. Jako jazzový hudebník a klasicky vzdělaný vizuální umělec nejdříve čerpal z hard-edge abstraktní malby. V roce 1967 v jeho umělecké praxi ale přišel zvrat poté, co si vyslechl přednášku francouzského skladatele Pierra Barbauda na téma využití algoritmické kompozice. Na začátku šedesátých let byl Mohr také výrazněn ovlivněn filosofií umění a estetikou německého filosofa Maxe Bense.&nbsp;Bense sám byl vysoce interdisciplinárně zaměřeným člověkem, pro svou teorii \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">racionální estetiky\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\"> čerpal ze zásadních prací své doby jako např. kybernetika Norberta Wienera, Shannonova teorie informace či Birkhoffova snaha kvantifikovat estetickou krásu díla pomocí měření vztahu uspořádanosti a komplexity. Bense je považován za tvůce konceptu \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">informační estetiky. \u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Bensova racionální estetika&nbsp;\u003C\u002Fspan>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Mohra transformovala&nbsp;a od abstraktního expresionismu se uchýlil k počítačovému umění založeném na algoritmické konstrukci geometrických tvarů.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image\">\n\u003Cp>\u003Cimg decoding=\"async\" alt=\"P-197-N\u002FR801, 1977\" class=\"alignnone wp-image-705\" height=\"499\" loading=\"lazy\" sizes=\"auto, (max-width: 495px) 100vw, 495px\" src=\"http:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1.jpg\" srcset=\"https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1.jpg 495w, https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1-150x150.jpg 150w, https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1-298x300.jpg 298w\" width=\"495\">\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image-description\">\n\u003Cp>\u003Cstrong>P-197-N\u002FR801, 1977\u003C\u002Fstrong>\u003Cbr \u002F>\nPlotter drawing ink on paper\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>zdroj: \u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-026f-inversion-logique\">http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-026f-inversion-logique\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003Cdiv class=\"image\">\n\u003Cp>\u003Ciframe allowfullscreen=\"\" frameborder=\"0\" height=\"750\" loading=\"lazy\" src=\"https:\u002F\u002Fplayer.vimeo.com\u002Fvideo\u002F67598990\" width=\"1000\">\u003C\u002Fiframe>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image-description\">\n\u003Cp>Manfred Mohr „Cubic Limit,“ 1973-74 Digital transfer of 16mm film 4 min\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Algoritmizace uměleckého procesu byla pro Mohra ideální prostředek, jak naplnit Bensovy myšlenky racionalizace umění: Mohr podnikl analýzu svého estetického stylu z&nbsp;posledních deseti&nbsp;let a jak vlastními slovy píše, našel překvapivě mnoho pravidelností a vzorců. Z těch vytvořil syntax, tedy pravidla pro kombinaci jednotlivých elementů, jež následně matematiky popsal, což mu umožnilo takto formalizovaný vlastní „umělecký styl“ převést do algoritmu v programovacím jazyce.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cblockquote>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">„The first step in that direction was an extended analysis of my own paintings and drawings from the last ten years. It resulted in a surprisingly large amount of regularities, determined of course by my particular aesthetical sense, through which I was able to establish a number of basic elements that amounted to a rudimentary syntax. After representing these basic constructions through a mathematical formalism, and setting them up in an abstract combinatorial framework, I was in a position to realize all possible representations of my algorithms.” (Mohr 1971)\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fblockquote>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Mohr zmiňuje v jednom z rozhovorů\u003C\u002Fspan>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">, že v 70. letech dvacátého století bylo při zrodu počítačového umění nejsložitější se vůbec k nějakému počítači dostat. Mohr vysvětluje, že jeho první díla vznikala na mainframovém počítači, který byl ve vlastnictví metereologického institutu v Paříži. Mohrovi bylo dovoleno po večerech na počítači pracovat také proto, že tehdejší ministr zodpovědný za povolení měl pro Mohra pochopení, jelikož v mládím byl sám praktikujícím umělcem.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Mohrův vizuální styl se dále vyznačoval tím, že používal pouze dvě barvy: černou a bílou. Tato volba doplňuje celkovou binárnost jeho tvorby, Mohr ale uvádí, že se pouze pro dvě barvy rozhodnul ještě dříve, než se začal věnovat počítačovému umění kvůli tomu, že chtěl, aby dílo bylo hodnoceno na základě tvaru, nikoli barvy. Jeho pozdější tvorba ale již barev využívá.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">V posledních čtyřiceti letech Mohr dále zkoumá estetiku generativního umění. Za jakousi šablonu, ze které jeho díla vycházejí, mu slouží vícedimenzionální krychle, jež, s odkazem na Bense, zobrazuje matematickou pravdu a koncept objektivní krásy (Klutch 2012, s. 79).\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image\">\n\u003Cp>\u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2.jpg\">\u003Cimg decoding=\"async\" alt=\"\" class=\"alignnone wp-image-708 size-full\" height=\"571\" loading=\"lazy\" sizes=\"auto, (max-width: 588px) 100vw, 588px\" src=\"http:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2.jpg\" srcset=\"https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2.jpg 588w, https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2-300x291.jpg 300w\" width=\"588\">\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image-description\">\n\u003Cp>\u003Cstrong>P-1611-6_10, 2012\u003C\u002Fstrong>\u003Cbr \u002F>\nPigment-ink on canvas\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>zdroj: \u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-1611-6_10\">http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-1611-6_10\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003Cp>&nbsp;\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Zdroje:\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">KLUTSCH, Christoph a (eds.). 2012. Information Aesthetics And The Stuttgart School. In: B HIGGINS, Hannah a Douglas KAHN. \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Mainframe Experimentalism: Early Computing and the Foundations of the Digital Arts\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">. California: University of California Press, s. 65-89. ISBN 0520268385.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">MOHR, Manfred. 1971. Artist’s Statement. In: \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Manfred Mohr Computer Graphics — Une Esthétique Programmée\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">. Paris: ARC — Musée d’Art Moderne de la Ville de Paris. Dostupné také z: \u003C\u002Fspan>\u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.emohr.com\u002Fww1_out.html\">\u003Cspan style=\"font-weight:400\">http:\u002F\u002Fwww.emohr.com\u002Fww1_out.html\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Salon | Artist Talk | The Algorithm of Manfred Mohr. 1963 — Now. In: \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Youtube \u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">[online]. 18. 03. 2016 [vid. 2013-06-18]. Kanál uživatele \u003C\u002Fspan>\u003Ca href=\"https:\u002F\u002Fwww.youtube.com\u002Fchannel\u002FUCBtGVupR621ytCdSG-z7jqQ\">\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Art Basel\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fa>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">. Dostupné z: http:\u002F\u002Fwww.youtube.com\u002Fwatch?feature=player_embedded&amp;v=aN1JcfRc6Xs#!\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n",false,{"rendered":22,"protected":20},"\u003Cp>Německý umělec Manfred Mohr patří k prvním průkopníkům počítačového umění. Jako jazzový hudebník a klasicky vzdělaný vizuální umělec nejdříve čerpal z hard-edge abstraktní malby. V roce 1967 v jeho umělecké praxi ale přišel zvrat poté, co si vyslechl přednášku francouzského skladatele Pierra Barbauda na téma využití algoritmické kompozice. Na začátku šedesátých let byl Mohr také [&hellip;]\u003C\u002Fp>\n",1,0,"closed","","standard",{"footnotes":26},[30],4,[32],6,[34,14,35,36,37,38,39,40],"post-529","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-article","tag-fixed",{"self":42,"collection":48,"about":51,"author":54,"replies":58,"version-history":61,"predecessor-version":64,"wp:attachment":68,"wp:term":71,"curies":78},[43],{"href":44,"targetHints":45},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fposts\u002F529",{"allow":46},[47],"GET",[49],{"href":50},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fposts",[52],{"href":53},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Ftypes\u002Fpost",[55],{"embeddable":56,"href":57},true,"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fusers\u002F1",[59],{"embeddable":56,"href":60},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fcomments?post=529",[62],{"count":23,"href":63},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fposts\u002F529\u002Frevisions",[65],{"id":66,"href":67},861,"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fposts\u002F529\u002Frevisions\u002F861",[69],{"href":70},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fmedia?parent=529",[72,75],{"taxonomy":73,"embeddable":56,"href":74},"category","https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fcategories?post=529",{"taxonomy":76,"embeddable":56,"href":77},"post_tag","https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Ftags?post=529",[79],{"name":80,"href":81,"templated":56},"wp","https:\u002F\u002Fapi.w.org\u002F{rel}",{"author":83,"wp:term":100},[84],{"id":23,"name":85,"url":86,"description":26,"link":87,"slug":85,"avatar_urls":88,"_links":92},"jakubferenc","https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwordpress","https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fauthor\u002Fjakubferenc\u002F",{"24":89,"48":90,"96":91},"https:\u002F\u002Fsecure.gravatar.com\u002Favatar\u002Fbe0a3bc58c835417264df524152162a21507cbbd47b541b516705d259a516c1f?s=24&d=mm&r=g","https:\u002F\u002Fsecure.gravatar.com\u002Favatar\u002Fbe0a3bc58c835417264df524152162a21507cbbd47b541b516705d259a516c1f?s=48&d=mm&r=g","https:\u002F\u002Fsecure.gravatar.com\u002Favatar\u002Fbe0a3bc58c835417264df524152162a21507cbbd47b541b516705d259a516c1f?s=96&d=mm&r=g",{"self":93,"collection":97},[94],{"href":57,"targetHints":95},{"allow":96},[47],[98],{"href":99},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fusers",[101,122],[102],{"id":30,"link":103,"name":104,"slug":104,"taxonomy":73,"_links":105},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fcategory\u002Farticle\u002F","article",{"self":106,"collection":111,"about":114,"wp:post_type":117,"curies":120},[107],{"href":108,"targetHints":109},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fcategories\u002F4",{"allow":110},[47],[112],{"href":113},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fcategories",[115],{"href":116},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Ftaxonomies\u002Fcategory",[118],{"href":119},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fposts?categories=4",[121],{"name":80,"href":81,"templated":56},[123],{"id":32,"link":124,"name":125,"slug":125,"taxonomy":76,"_links":126},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Ftag\u002Ffixed\u002F","fixed",{"self":127,"collection":132,"about":135,"wp:post_type":138,"curies":141},[128],{"href":129,"targetHints":130},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Ftags\u002F6",{"allow":131},[47],[133],{"href":134},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Ftags",[136],{"href":137},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Ftaxonomies\u002Fpost_tag",[139],{"href":140},"https:\u002F\u002Fcms.local.test\u002Fwp-json\u002Fwp\u002Fv2\u002Fposts?tags=6",[142],{"name":80,"href":81,"templated":56},[],{"en":145,"es":149,"fr":153},{"title":146,"slug":147,"description":148},"Manfred Mohr: A Pioneer of Computer Art","manfred-mohr-a-pioneer-of-computer-art","The German artist Manfred Mohr, inspired by Max Bense’s rational aesthetics, turned his own style into algorithms and became one of the first pioneers of computer art.",{"title":150,"slug":151,"description":152},"Manfred Mohr: pionero del arte por ordenador","manfred-mohr-pionero-del-arte-por-ordenador","El artista alemán Manfred Mohr, inspirado por la estética racional de Max Bense, convirtió su propio estilo en algoritmos y fue uno de los primeros pioneros del arte por ordenador.",{"title":154,"slug":155,"description":156},"Manfred Mohr : un pionnier de l’art par ordinateur","manfred-mohr-un-pionnier-de-l-art-par-ordinateur","L’artiste allemand Manfred Mohr, inspiré par l’esthétique rationnelle de Max Bense, a traduit son propre style en algorithmes et fut l’un des premiers pionniers de l’art par ordinateur.","\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">El artista alemán Manfred Mohr es uno de los primeros pioneros del arte por ordenador. Como músico de jazz y artista visual de formación clásica, se inspiró primero en la pintura abstracta hard-edge. En 1967, sin embargo, se produjo un giro en su práctica artística después de escuchar una conferencia del compositor francés Pierre Barbaud sobre el uso de la composición algorítmica. A principios de los años sesenta, Mohr también recibió una fuerte influencia de la filosofía del arte y la estética del filósofo alemán Max Bense.&nbsp;El propio Bense era una persona de orientación muy interdisciplinar; para su teoría de la \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">estética racional\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\"> se nutrió de los trabajos fundamentales de su época, como la cibernética de Norbert Wiener, la teoría de la información de Shannon o el empeño de Birkhoff por cuantificar la belleza estética de una obra midiendo la relación entre orden y complejidad. Bense es considerado el creador del concepto de \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">estética de la información. \u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">La estética racional de Bense&nbsp;\u003C\u002Fspan>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">transformó a Mohr,&nbsp;que abandonó el expresionismo abstracto por un arte por ordenador basado en la construcción algorítmica de formas geométricas.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image\">\n\u003Cp>\u003Cimg decoding=\"async\" alt=\"P-197-N\u002FR801, 1977\" class=\"alignnone wp-image-705\" height=\"499\" loading=\"lazy\" sizes=\"auto, (max-width: 495px) 100vw, 495px\" src=\"http:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1.jpg\" srcset=\"https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1.jpg 495w, https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1-150x150.jpg 150w, https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-1-298x300.jpg 298w\" width=\"495\">\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image-description\">\n\u003Cp>\u003Cstrong>P-197-N\u002FR801, 1977\u003C\u002Fstrong>\u003Cbr \u002F>\nPlotter drawing ink on paper\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>fuente: \u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-026f-inversion-logique\">http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-026f-inversion-logique\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003Cdiv class=\"image\">\n\u003Cp>\u003Ciframe allowfullscreen=\"\" frameborder=\"0\" height=\"750\" loading=\"lazy\" src=\"https:\u002F\u002Fplayer.vimeo.com\u002Fvideo\u002F67598990\" width=\"1000\">\u003C\u002Fiframe>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image-description\">\n\u003Cp>Manfred Mohr «Cubic Limit», 1973-74 Digital transfer of 16mm film 4 min\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">La algoritmización del proceso artístico fue para Mohr el medio ideal para hacer realidad las ideas de Bense sobre la racionalización del arte: Mohr emprendió un análisis de su estilo estético de los últimos diez&nbsp;años y, como escribe con sus propias palabras, encontró una cantidad sorprendente de regularidades y patrones. A partir de ellos creó una sintaxis, es decir, unas reglas para combinar los distintos elementos, que después describió matemáticamente, lo que le permitió trasladar su propio «estilo artístico», formalizado de este modo, a un algoritmo en un lenguaje de programación.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cblockquote>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">“The first step in that direction was an extended analysis of my own paintings and drawings from the last ten years. It resulted in a surprisingly large amount of regularities, determined of course by my particular aesthetical sense, through which I was able to establish a number of basic elements that amounted to a rudimentary syntax. After representing these basic constructions through a mathematical formalism, and setting them up in an abstract combinatorial framework, I was in a position to realize all possible representations of my algorithms.” (Mohr 1971)\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fblockquote>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Mohr menciona en una de sus entrevistas\u003C\u002Fspan>\u003Cspan style=\"font-weight:400\"> que en los años setenta del siglo XX, en el nacimiento del arte por ordenador, lo más difícil era siquiera conseguir acceso a un ordenador. Mohr explica que sus primeras obras se crearon en un ordenador central (mainframe) propiedad del instituto meteorológico de París. A Mohr se le permitió trabajar por las noches en el ordenador también porque el ministro responsable entonces de la autorización sentía simpatía por él, ya que en su juventud había sido él mismo un artista en activo.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">El estilo visual de Mohr se caracterizaba además por el uso de solo dos colores: el negro y el blanco. Esta elección complementa el carácter binario de toda su obra, pero Mohr afirma que se decidió por solo dos colores incluso antes de dedicarse al arte por ordenador, porque quería que la obra se valorara por su forma y no por su color. Su obra posterior, sin embargo, ya utiliza colores.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Durante los últimos cuarenta años, Mohr ha seguido explorando la estética del arte generativo. Como una especie de plantilla de la que parten sus obras le sirve el cubo multidimensional, que, en referencia a Bense, representa la verdad matemática y el concepto de belleza objetiva (Klutsch 2012, p. 79).\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image\">\n\u003Cp>\u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2.jpg\">\u003Cimg decoding=\"async\" alt=\"\" class=\"alignnone wp-image-708 size-full\" height=\"571\" loading=\"lazy\" sizes=\"auto, (max-width: 588px) 100vw, 588px\" src=\"http:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2.jpg\" srcset=\"https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2.jpg 588w, https:\u002F\u002Fwww.jakubferenc.cz\u002Fwordpress\u002Fwp-content\u002Fuploads\u002F2016\u002F03\u002FBez-názvu-2-300x291.jpg 300w\" width=\"588\">\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003Cdiv class=\"image-description\">\n\u003Cp>\u003Cstrong>P-1611-6_10, 2012\u003C\u002Fstrong>\u003Cbr \u002F>\nPigment-ink on canvas\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>fuente: \u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-1611-6_10\">http:\u002F\u002Fwww.bitforms.com\u002Fmohr\u002Fp-1611-6_10\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003C\u002Fdiv>\n\u003Cp>&nbsp;\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Fuentes:\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">KLUTSCH, Christoph. 2012. Information Aesthetics And The Stuttgart School. En: B HIGGINS, Hannah y Douglas KAHN (eds.). \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Mainframe Experimentalism: Early Computing and the Foundations of the Digital Arts\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">. California: University of California Press, pp. 65-89. ISBN 0520268385.\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">MOHR, Manfred. 1971. Artist’s Statement. En: \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Manfred Mohr Computer Graphics — Une Esthétique Programmée\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">. París: ARC — Musée d’Art Moderne de la Ville de Paris. Disponible también en: \u003C\u002Fspan>\u003Ca href=\"http:\u002F\u002Fwww.emohr.com\u002Fww1_out.html\">\u003Cspan style=\"font-weight:400\">http:\u002F\u002Fwww.emohr.com\u002Fww1_out.html\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fa>\u003C\u002Fp>\n\u003Cp>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Salon | Artist Talk | The Algorithm of Manfred Mohr. 1963 — Now. En: \u003C\u002Fspan>\u003Ci>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Youtube \u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fi>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">[en línea]. 18. 03. 2016 [consulta: 2013-06-18]. Canal del usuario \u003C\u002Fspan>\u003Ca href=\"https:\u002F\u002Fwww.youtube.com\u002Fchannel\u002FUCBtGVupR621ytCdSG-z7jqQ\">\u003Cspan style=\"font-weight:400\">Art Basel\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fa>\u003Cspan style=\"font-weight:400\">. Disponible en: http:\u002F\u002Fwww.youtube.com\u002Fwatch?feature=player_embedded&amp;v=aN1JcfRc6Xs#!\u003C\u002Fspan>\u003C\u002Fp>",1790905693224]